História obrúskov

Obrúsok, tiež známy ako obrus, je formálna štvorcová látka používaná na čistenie na banketoch. Hovorí sa, že v Anglicku počas 15. a 16. storočia mali muži stále fúzy, pretože žiletky ešte neboli dostupné. Pri absencii náčinia sa týmto pánom ľahko mastili fúzy pri chytaní mäsa rukami. A tak si gazdinky začali pri jedení vešať na krk látku, čo je jedna z verzií pôvodu obrúskov. Keďže sa však veľké, neskladné obrúsky ťažko používali, londýnsky krajčír prišiel s novým nápadom rozrezať ich na malé, štvorcové kúsky, z ktorých sa postupne stali obrúsky, ktoré sa dnes používajú pri banketoch.

V skutočnosti mala staroveká Čína aj primitívne obrúsky. V „Knihe obradov“ napísanej počas obdobia bojujúcich štátov bolo zaznamenané, že predstavitelia stanu dynastie Zhou boli zodpovední za prikrývanie jedla uterákmi. O týchto utierkach, ktoré sa používali na prikrytie jedla, možno povedať, že sú najstaršími obrúskami na svete. V dynastii Čching bol obrúsok „Huai Gua“, ktorý cisár používal pri jedle, obzvlášť vynikajúci, vyrobený zo žltého hodvábu (farba, ktorú používal cisár), s jemnými výšivkami a nádhernými vzormi šťastia a dlhovekosti. Jeden roh obrúska mal gombík na pripevnenie k oblečeniu, vďaka čomu sa ľahko používal. Tento jedinečný čínsky obrúsok bol oveľa luxusnejší ako bežné západné obrúsky a jeho použitie bolo obzvlášť pohodlné.

Stručne povedané, obrúsky majú dlhú históriu a sú nevyhnutnou súčasťou formálnej etikety stolovania. Vyvinuli sa z ich jednoduchého utierania mastných fúzov, aby sa stali symbolom elegancie a grácie pri stole.